Рудольф Слобода — последние издания книг

Balada o láske a smrti. Príbeh podľa skutočnej udalosti. Poviedku Rudolfa Slobodu Orestea uverejnenú v literárnom týždenníku Kultúrny život v roku 1967 si všimol režisér Štefan Uher a navrhol Albertovi Marenčinovi napísať literárny scenár. Scenár bol schválený, súhlasil s ním aj Rudolf Sloboda, ale sa nerealizoval a skončil v trezore. Jeho autor v politických previerkach neprešiel a v roku 1972 musel zo Slovenského filmu odísť a dvadsať rokov nesmel publikovať.

Poviedky zo zbierky Útek z rodnej obce boli pôvodne publikované v časopisoch Slovenské pohľady, Romboid, Literárny týždenník, Dotyky, Mladá tvorba. Obsahujú postavy a postavičky hrdinov, ktorých v zásade jednoduché kolízie a zápletky povyšujú do zaujímavých osudov. V texte Moje názory na poviedku autor píše: „Poviedka by vždy mala byť odrazom nášho vlastného myslenia a trápenia. Pekné na nej je to, ak čitateľ uzná, že aj on mal podobné trápenie alebo radosť."

Rubato znamená po taliansky nepravidelne, nepokojne, s meniacou sa rýchlosťou, zároveň aj skladbu v nie celkom predpísanom tempe. Také je aj Slobodovo Rubato, voľné pokračovanie . Opisuje osudy bezdetnej vydatej štyridsiatničky Uršule žijúcej v malej dedine. Uršuľa sa znova prejavuje ako bystrá, racionálna žena, ktorá sa nemôže vymaniť spod ťarchy svojho dávneho zločinu, vraždy manžela Jana Hodžu, preto ustavične hľadá v sebe, vo svojom najskrytejšom vnútri akési čisté zrnko, čosi dobré, nenarušené, čosi, čo ona nazýva svojím Bohom. Navonok je triezva, chladná, ukazuje sa však, že v skutočnosti ňou všetko hlboko prechádza, zanecháva stopy. Možno by sa dalo povedať, že kým Uršuľa premýšľa o veciach nie celkom každodenných, ozajstný život jej uniká.

Znovuobjavený, čitateľmi stále viac vyhľadávaný a znalcami literatúry uznávaný slovenský spisovateľ Rudolf Sloboda je autorom mnohých nadčasových diel, divadelných aj filmových scenárov a dvoch kníh pre deti.

V románe Uršuľa, ktorý je jedným z jeho kľúčových diel, sa vzdelaná, sebavedomá, bystrá, racionálna Uršuľa počas školy zoznámi s rozvedeným mužom starším o dvadsať rokov, za ktorého sa vydá. Sčasti v sebaobrane, sčasti v žiarlivostnom afekte svojho manžela zabije. Text sa sústreďuje na jej životné osudy v čase, keď sa vracia z väzenia a pokúša sa opäť žiť normálnym občianskym životom, nadväzuje nové priateľstvá a známosti.

V dlhšom časovom horizonte by mali vo Vydavateľstve SLOVART vyjsť všetky Slobodove knihy próz.

В антологии представлены драматургические произведения, выдержавшие испытание сценой. За исключением двух пьес (О.Заградника и И.Буковчана), которые уже стали национальной и мировой классикой, и двух драматизации известных авторов (Л.Баллека и В.Шикулы), осуществленных О. Шулаем, это пьесы современные. Они различны по стилю: одни написаны в русле библейских традиций, другие могут служить примером авангардных экспериментов, третьи — вполне традиционны. Время их создания — конец 1990-х—2000-е годы. Все пьесы (кроме О.Заградника) переведены на русский язык впервые. Состав книги дает представление о современном состоянии словацкой драматургии и…

Román Krev jsem psal rychle. Neměl jsem žádný přesný plán. Snažil jsem se popsat duševní stav úředníka, kulturního pracovníka, který po listopadu 1989 zjistil, že je odepsaný, odstavený; jeho frustrace nespočívá jen v politickém krachu, ale také v poznání, že se stal starcem. Nejprve ho samotné zestárnutí začne zajímat, má k němu takový zvláštní vztah. Je pro něho důvodem, aby byl naštvaný na mladé lidi, i na příbuzné, kteří ještě nejsou na jeho platformě. Pochopí, že jeho vztahy se ženami byly nedorozuměními, a má radost, že sex už ho navždy vysvobodil ze svých ostnů. Přehodnocuje také pracovní stránku svého života. Byl ideologem a nemůže se smířit s pocitem, že dělal nějaké chyby. Komunistický režim považoval za normální, stabilní, nevyvratitelný. Nová doba, jaro 1990, zaútočí na jeho iluze a starý pán přeci jen zapochybuje, a i to jen částečně, o svém životě a zaměstnání, kde jeho povinností, ale i radostí bylo budování slovenské kultury. Neměl nejmenší pochybnosti o tom, že naše kultura je v pořádku, nechápal, k čemu nám revoluce byla. Tyto tíživé úlohy jsou v románu propleteny – aspoň jsem se o to snažil – „lyrickými“ pasážemi, příjemnými sny, vzpomínkami na dětství. Ale pochybnosti jako rakovina hlodají kdysi silného muže.

Rudolf Sloboda

Раман “Розум” — адзін з найбольш вядомых твораў выдатнага славацкага пісьменніка і сцэнарыста Рудольфа Слобады (1938–1995), у якім аўтар вуснамі свайго героя, няўдалага літаратара-інтэлектуала, аналізуе стасункі розуму і маральнасці ды разважае над вечнымі і няпростымі праблемамі дачыненняў творцы й грамадства, жонкі ды мужа, мужчыны й жанчыны. Гэты раман быў перакладзены на балгарскую, польскую, чэшскую, расейскую, славенскую і сербскую мовы. Цяпер маем і па-беларуску.

Kniha je súhrnom krátkych esejistických postrehov, zamyslení, úvah, kritík a pochvál mnohých prečítaných kníh pôvodnej slovenskej aj prekladovej literatúry. Tieto poznámky "akoby na okraj prečítaného" približujú Slobodov priamočiary a autentický spôsob myslenia a poukazujú na tri hlavné zdroje spisovateľovho záujmu: filozofiu, náboženské myslenie a beletriu.

Slobodove texty pre deti nie sú typickými rozprávkami, sú to realistické príbehy päťročného chlapca, ktorý vidí svet po svojom a nerozumie, prečo ho dospelí vidia inak. Prečo musí mať šach pravidlá, prečo sa nesmie hrať s cudzím psom, prečo zvieratá nerozprávajú, prečo sú morské živočíchy rovnako dôležité ako egyptskí králi?

V románe Krv (1991) autor na pozadí spomienok z predchádzajúcich rokov života zobrazil udalosti, ktoré viedli k spoločenskému zvratu v novembri 1989. Román, tak ako všetky Slobodove diela, je vo svojej podstate postavený na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je charakteristický rozprávačský štýl. Základné motívy diela sú vystavané na láske, žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života.

Предлагаемая вниманию читателей книга представляет собой вторую часть 2-томного издания "Антология словацкой новеллы XX века". В ней представлены разные поколения писателей, которые вошли в литературу во второй половине XX - начале XXI века. Многие из них - уже признанные мастера слова, другие являются дебютантами. Опубликованные произведения очень разнообразны по своей тематике и ее художественному воплощению. С большинством авторов российский читатель познакомится впервые. Книга предназначена для филологов, преподавателей вузов, студентов, а также для широкого круга читателей, интересующихся литературой славянских стран.

Slobodov román Rozum, najčítanejšie a najkontroverznejšie dielo slovenskej prózy od r. 1982, keť vzniklo, detailne odkrýva viditeľné aj skryté dilemy hlavného hrdinu, ktorý si rieši večný spor: Prostredie filmu, kde pracuje jako scenárista, sa ho dotýka chaosom, agresivitou a absurdnosťou; nemenej absurdný sa mu však vidí aj vlastný život - v kruhu zvláštne fungujúcich vzťahov. Hľadanie logických súvislostí, samého seba tu nespočíva v napätí medzi rozumom a citom, skôr v pocite, ako ich život vôkol neho ironicky popiera.

Autorove poviedky vzbudzujú radostné očakávanie. Tak je to i v tomto prípade. Znovu si uvedomíme, aký neopakovateľný je štýl tohto autora. Vždy nás príjemne prekvapí. Mnohé polohy a situácie, v ktorých sa ocitajú svojrázne Slobodove postavy a postavičky obdivuje akoby sme sa v nich videli.

Nedokončený román.

Рудольф Слобода - известный словацкий прозаик среднего поколения - тяготеет к анализу сложных, порой противоречивых состояний человеческого духа, внутренней жизни героев, меры их ответственности за свои поступки перед собой, своей совестью и окружающим миром. В этом смысле его писательская манера в чем-то сродни художественной манере Марселя Пруста.
Герой его романа - сценарист одной из братиславских студий - переживает трудный период: недавняя смерть близкого ему по духу отца, запутанные отношения с женой, с коллегами, творческий кризис, мучительные раздумья о смысле жизни и общественной значимости своей работы.